PRED ZAČATÍM STAVBY JAZIERKA

Pre hobby chov Koi je potrebné mať k dispozícii priestor na vybudovanie jazierka. Najbežnejšie jazierka sú s objemom 20000 až 30000 litrov vody. Také mám na svojej záhrade i ja. V Japonsku sa často vyskytujú, najmä v mestách,  privátne jazierka aj s oveľa menším objemom. Ak má chovateľ k dispozícii viac miesta a rozhodne sa postaviť si väčšie jazierko, môže. Pri svojich plánoch by ale nemal zabudnúť, že Koi z jazierka musí občas vybrať.  Musí uvažovať hneď na začiatku ako to urobí. Vypustiť pri každej takejto potrebe do kanalizácie tisíce litrov vody a stráviť takouto činnosťou celý deň, naozaj nie je dobré riešenie. Tiež musieť vlastniť vlečnú sieť na takýto prípad nie je to čo by som odporúčal. Chovateľ by mal uvažovať aj o mieste kam umiestni filtráciu. To je potrebné rozhodnúť s ohľadom na estetiku celého riešeného priestoru. Dnešné možnosti sú veľké, mnohé však i cenovo dosť náročné. Keď chovateľ určí kam, tak už v tej chvíli by mal vedieť i akú. Mal by mať jasno v otázke kapacity a kvality filtrácie. Bez nej kapríky nebudú mať skvelú vodu a chovateľ na brehu možnosť sledovať svojich miláčikov Koi pod hladinou. Veď chovať Koi sa rozhodol preto, aby sa s nich tešil.  Priehľadnosť vody je vždy problém, s ktorým každý chovateľ bojuje niekoľko rokov, než príde na to, koľko rýb jeho jazierko a najmä filtrácia zvládne. Aké krmivo používať. Ako a kedy má Koi kŕmiť. Koľko krmiva je optimálna dávka aby Koi rástli ale zbytočne netučneli. Ak chovateľ nechce byť otrokom vody v jazierku, nezabudne ani na to kam v jazierku vysadí rastliny. Ak to je možné, vymyslí to tak, aby mu rastliny Koi nespásali. Inak sa bude často bezmocne dívať ako jeho Koi ničia v jazierku takmer všetky rastliny. Pri rozhodovaní sa nájde na internete veľa vzorov. Rozhodnúť sa môže aj podľa architektúry domu, tá by mala byť základným návodom pre každého. Koi je z hľadiska ich spokojnosti jedno aký má jazierko v ktorom žijú tvar. Ak chovateľ nechce stavať zimnú odchovňu, malo by mať jeho jazierku hĺbku 180 až 200 cm. Hlbšie si myslím nemá zmysel. Ak bude chovateľ dávať Koi na zimu do nádrže v interiéry potom mu v exteriéry stačí aj menšia hĺbka.  Jazierko s Koi aj v zime má mať hlbokú vodu na ploche, na ktorú sa Koi v ňom chované zmestia. Pre Koi v počte 20 až 25 kusov veľkosti okolo 50 cm by mohla stačiť plocha dna s hlbokou vodou okolo 3 m2. Hĺbka 180 cm by mala stačiť aj pre teplé letné dni, aby sa počas nich voda príliš neprehriala. Aj keď prúdenie vody pod vplyvom filtrácie ju veľmi intenzívne premiešava. Ak má chovateľ možnosť postaviť jazierko tak, aby aspoň tretina z neho bola počas najteplejších hodín dňa v tieni (domu, pergoly, stromu...), nech tak urobí. Ak mu nevadí (alebo ak susedom nevadí) hlučnejší kolorit jazierka, je veľmi dobré vytvoriť vodopád. Poteší tým svoje ryby. Už pri príprave projektu má tiež uvažovať o tom, kde bude do vody privádzaný vzduch. To môže byť v noci tiež pomerne hlučná vec a ak sa nestretne s pochopením doma, prípadne u susedov, môže to byť dôvod na spory. Chovateľ by sa mal zamyslieť aj nad tým ako ochráni svoje ryby pred mačkami a to aj vtedy ak mačku priamo nechová. Ak má byť jazierko vybudované aj v oblasti s výskytom dravých vodných vtákov treba zobrať do úvahy aj ich snahu odniesť si niečo pekné z jazierka. Ak môže chovateľ vybudovať jazierko, ktorého hladina bude 20 až 30 cm pod úrovňou terénu, aby na jeho Koi mačacia labka bola prikrátka, nech to urobí. Pri výskyte mačiek a nemožnosti vytvoriť rozdiel výšky hladiny vody a terénu mal by chovateľ uvažovať o kolmých stenách jazierka aby ryba mohla mačke uniknúť. Ak chovateľ uvažuje o plytčinách v jazierku, nemal by ich robiť veľmi plytké. Plytčina s hĺbkou 50 cm s pomalým prúdením vody umožní rybám vystaviť sa slnečným lúčom, ale tak, že sa ich pokožka nedostane nad hladinu a nebude poškodená slnkom. Takúto plytčinu budú ryby milovať od skorej jari do neskorej jesene. Na plytčinách obyčajne rastú vodné rastliny. Nič nebráni vysadiť ich do košov, ktoré sa dajú vyzdvihnúť k hladine podľa potrieb a vkusu. Kôš chráni rastliny pred Koi. Ich korene sú často spestrením jedálneho lístka Koi. Takto sa môže plytčina vytvoriť kdekoľvek v jazierku. Chovateľ by sa mal pri úvahách zaoberať aj myšlienkou ako trvanlivé jazierko postaviť. Možností je veľa. Od fólie položenej na geotextílii v jame v zemi, cez betónovú nádrž s fóliou, laminátový bazén, prípadne iné riešenie. Nemenej dôležitým je uvažovanie o filtrácii. Mnohé rady hovoria o tom koľko má byť kubických metrov vody vo filtrácii. Chovateľ by mal uvažovať o tom, že predovšetkým filtračného materiálu nikdy nie je dosť. Nezáleží iba na objeme filtrácie ale aj na ploche filtračného materiálu, na ktorej sa vytvorí povlak baktérií (biofilm) schopný čistiť vodu. Preto už na začiatku treba uvažovať kde bude filtrácia umiestnená a koľko je na ňu miesta. Pre jazierko o veľkosti 10 až 30 m3 vody by som ja vyčlenil objem filtra 2,5 až 3,5 m3 na vloženie nosičov povlaku baktérií – filtračného materiálu. Okrem toho má mať bubnový filter, alebo štrbinový filter a vortex, UV lampu, odstraňovač bielkovín (odpeňovač), zdroj vzduchu a prípadne ozónu. Úžasne výkonným je aj takzvaný skrápaný filter. Väčší objem filtrácie nie je nikdy na škodu. Voda sa tak dostane do styku s väčším počtom baktérií (s väčšou plochou biofilmu). Tento potom môže odstrániť viac dusíkatých látok z vody. Aby sa tak mohlo stať mala by sa voda vo filtra zdržať určitý čas. Ak má chovateľ chuť investovať môže si kúpiť aj novšie technológie. Plocha baktérií v nich je často malá a biológiu nahrádza mechanika. Módnou je najme bubnová „odstredivka“. Je veľmi účinná, cenovo náročnejšia, sama o sebe ale kvalitnú vodu nezabezpečí. Bez dostatočnej plochy biofilmu to nepôjde. Rastliny urobia obrovské službu, preto sa na ne pri stavbe jazierka nesmie zabudnúť. Spotrebujú okrem iného veľké množstvo dusitanov a zlúčením fosforu, ktoré sa inak z vody odstraňujú iba veľmi ťažko. Pri výbere rastlín by sa mal chovateľ Koi zamerať skôr na druhy domáce než exotické importy. Rastliny musia byť schopné žiť a produkovať biomasu aj vtedy, keď vo vode jazierka nebude veľa živín a teplota vody bude na jar iba pomaly stúpať a na jeseň rýchlo klesať. Použité rastliny by vo vysadenej skladbe mali mať čo najdlhšie vegetačné obdobie. Po získaní skúseností s chovom Koi a prevádzkou jazierka sa väčšina chovateľov zhodne, že vyhovujúcim riešením je dostatočne veľký komorový filter vradený do systému ostatných zariadení filtrácie. Filtračný systém môže byť gravitačný alebo čerpadlový. V čerpadlovej verzii sa pod tlakom vytváraným čerpadlom vháňa do filtra voda z jazierka a odtiaľ po absolvovaní filtračného procesu vyteká samospádom späť do jazierka. Do gravitačného filtra voda nateká samospádom a po filtrácii je čerpadlom hnaná späť do jazierka. Ideálne cez vodopád, čo najmä v lete je veľkým prínosom pre zvýšenie nasýtenia vody kyslíkom. Pri kyslíku platí, že čím ho je viac tým je to lepšie. Vytvorenie možnosti vtoku vody do jazierka pod hladinou ocení každý chovateľ, najmä v lete a v noci, keď sa stretne s požiadavkou aby ten „rybník“ v noci vypol. Ak chovateľ myslí aj na to, aby voda vytekajúca z filtrácie spôsobovala jej prúdenie v jazierku je to skvelé. Odpad, najmä výkaly rýb sa tak ľahšie dostane ku dnovej vpusti a putuje do filtrácie. Na podporenie tohto procesu je veľmi vhodné do dnovej vpusti priviesť hadicu na vzduch a na dnovú vpusť umiestniť vzduchovaciu membránu alebo vzduchovací tanier. Prúdenie vody smerom hore spolu so vzduchom umožní klesanie vody ku dnu popri stenách jazierka a toto tiež pomáha pri doprave nečistoty do dnovej vpuste. Toto v plnej miere platí pre konštrukciu „bazénové“ jazierko. Dnová vpusť v žiadnom prípade nemusí byť iba jedna. Špinu z hladiny pozberá skimmer. To je tiež vec na ktorú sa nemá zabudnúť. Jeden i druhý systém má svoje výhody i nevýhody. Za vhodnejší je všeobecne považovaný gravitačný systém. Dodávanie vzduchu do jazierka môže byť klasicky kompresorom. Inou možnosťou sú trysky (Venturiho trubica), alebo odopád s vlastným čerpadlom. Pri kolmých stenách jazierka to je jednoduché. V lagúnovom type jazierka to môže byť problém. Vzduchovanie vody v zime je samostatná kapitola. Vzduchovať sa dá iba vtedy, ak je teplota vzduchu nad 4°C. Primeraný počet rýb v jazierku kontinuálne vzduchovanie vody v jazierku v zime nevyžaduje. Čím má voda nižšiu teplotu tým sa v nej kyslík lepšie rozpúšťa a ryby vtedy majú veľmi nízku aktivitu. UV lampa, bez ktorej sa jazierko nezaobíde, zabezpečí vodu bez jednobunkových rias. Ozonizátor do určitej miery môže UV lampu nahradiť. Je ale dôvod chovať Koi v sterilnej vode? Nemal by preto byť ozón používaný kontinuálne. Ozón sa v súčasnosti používa na sterilizáciu pitnej vody (nahradil chlór). Mnohé zariadenia používané v jazierkach boli konštrukčne riešené na tento účel. Spojiť ozonizátor  s odpeňovačom sa javí ako najlepšie riešenie. Dávku ozónu treba nadstaviť veľmi opatrne. Ozón odfarbí vodu v jazierku a ryby sú potom v odfarbenej – priezračnej vode veľmi dobre vidieť.  Odpeňovač odstráni najmä bielkoviny rozpustené vo vode a výrazne tak zníži zaťaženie biologickej filtrácie. Voda do jazierka, ktoré má dobrú filtráciu sa dopĺňa v množstve, ktoré nie je žiadnou finančnou katastrofou, preto asi najjednoduchším riešením je používať na naplnenie jazierka i doplňovanie vody kvapalinu tečúcu z vodovodu. Toto neplatí pre jazierka, kde boli použité bubnové filtre, ktoré pri oplachovaní nečistoty míňajú veľmi veľa vody. Chovateľ Koi by preto mal pamätať na privedenie pitnej vody k jazierku. V nej určite do jazierka nedodá parazity. Navyše pitná voda neobsahuje zlúčeniny fosfóru, dusitany ani dusičnany. Má často dobrú uhličitanovú tvrdosť a pH medzi 7,5 až 8 upravené vodárňou aby im voda nerozožierala potrubia. Radšej o výstavbe jazierka uvažujte o mesiac dlhšie než nákladne opravovať chyby. Jazierko nie je lacná záležitosť a jeho vlastnenie v Japonsku je súčasťou statusu bohatého, úspešného muža.