V spolupráci Koi Carp Slovakia .s.r.o. a Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV (Slovenskej Akadémie Vied) v Košiciach vznikol článok publikovaný v: „Slovenský veterinárny časopis 1-2/2016. Článok vznikol vďaka podpore a spolupráci Prof. MVDr. Vladimíra Kmeťa CSc., ktorému touto cestou ešte raz ďakujeme. Pripravili sme pre Vás, ktorí nemáte prístup k tomuto časopisu, krátku informáciu o tomto článku. Na vyžiadanie (info@koicarp.sk) Vám zašleme naskenovaný článok na email. Baktérie rodu Aeromonas sú dôležité pre štúdium rezistencie na antibiotiká v chovoch rýb. Oxytetracyklín a flumequín je v mnohých krajinách povolený v chovoch kaprov určených na konzumáciu ľuďmi. Aeromonas majú rôzne faktory virulencie, ich stanovenie je krokom k určeniu ich patogenity. Koi chová stále viac ľudí. Ryby sú importované predovšetkým z Japonska, kde je chov sústredený v pomerne malom počte rodinných fariem. Vytváranie variet je procesom génovej manipulácie šľachtením z malého počtu jedincov. Na posilnenie znakov variet sa používa aj príbuzenské kríženie, čo spôsobuje zníženie imunitných schopností týchto rýb. Z toho dôvodu sa u nich vyskytuje veľká náchylnosť na bakteriálne choroby. Kvalitné ryby sú cenovo náročné, a preto sa ich chovatelia snažia liečiť a zabrániť uhynutiu. Na liečbu sú používané antibiotiká a dezinfekčné látky. Dezinfekčné látky vyžadujú skúsenosť chovateľa a presnú prácu pri dávkovaní. Priestor medzi terapautickou a letálnou koncentráciou pre ryby je u väčšiny dezinfekčných látok veľmi úzky. Používajú sa v roztoku, do ktorého je liečená ryby vkladaná a ponechaná v ňom dostatočne dlho podľa toho aká látka bola použitá. Je nevyhnutná častá a dôsledná kontrola parametrov vody, v ktorej je ryba umiestnená. Rybu je vždy potrebné liečiť v nádrži, ktorá dovoľuje častú kontrolu a manipuláciu. Na to obyčajne stačí nádrž s objemom 300 až 500 litrov v závislosti na veľkosti liečenej ryby. Takáto liečba má v sebe aj dôležitý ekonomický aspekt. Náklady na liečbu v objeme 500 litrov vody sú úplne iné ako v jazierku s objemom 20000 litrov vody. Antibiotiká sú často používané bez akejkoľvek konzultácie s veterinárnym lekárom. Ich podávanie je možné v krmive alebo injekčne. Injekčné podanie vyžaduje zručnosť a skúsenosť s podaním do vhodných častí tela ryby, informáciu o hmotnosti ryby, schopnosť chovateľa vypočítať koncentráciu a dávku liečiva pre konkrétneho Koi. Podanie na krmive nedokáže individualizovať dávku antibiotika konkrétnej rybe. Podanie na krmive je veľmi pravdepodobne najdôležitejším faktorom šírenia mechanizmov rezistencie baktérií poškodzujúcich ryby. Našim vedľajším zistením bolo i to, že u mnohých chovateľov sú ryby napadnuté parazitmi. Tie spôsobujú primárne narušenie integrity kože a slizníc rýb a bakteriálna infekcia sa tak rozvinie ako druhotná z dôvodu kontaminovania vzniknutej rany. Rovnaký mechanizmus sa uplatní i pri rozvinutí infekcie po mechanickom poškodení ryby nevhodnou manipuláciou. V článku popisujeme výskyt rezistencie na tetracyklín a ciprofloxacín u kmeňov baktérií rodu Aeromonas izolovaných zo sterov z rán na koži Koi chovaných v Slovenskej republike. Hodnota MIC90 tetracyklínu bola na úrovni 32 mg/L a MIC90 ciprofloxacínu bola 8,0 mg/L. U dvoch kmeňov Aeromonas veronii bola detegovaná plazmidová chinolónová rezistencia a to gény aac(6´)-Ib-cr a qnrS spolu s integrónom I. Najčastejšie sa vyskytovali kombinácie faktorov virulencie : ela, fla, lip a act, fla, lip. 
1 Comment
|
||||||
